Práca: HGM 2 praca.pdf (904,5 kB)
Geografická poloha v strede Európy a prírodná krajina vytvorili podmienky pre osídlenie Slovenska od najstarších čias ľudskej histórie. Predchodcovia človeka osídľovali územie Slovenska už pred 250 000 rokmi.Dôkazom najstaršieho osídlenia je nález travertínového odliatku lebky neandertálskeho človeka z Gánoviec pri Poprade, ktorý je starý 80 tis. rokov. Mladšie nálezy tohto pračloveka sa našli aj v Šali, v Čertovej peci pri Radošine a v Spišskom Podhradí.
Mezolit -Vtedajší obyvatelia opúšťali jaskyne a začali osídľovať nížiny. Neolit - Osídľované boli hlavne úrodné nížiny, neskôr i teplé kotliny. Bronzová doba - preniká osídlenie aj do pohorí. Územie Sk bolo husto osídlené v nížinách, no sídla boli aj v horských územiach. Prvými historicky zistenými obyvateľmi na území Slovenska boli keltskí Kotíni, osídlenie bolo najintenzívnejšie. Zaberalo najmä územie pozdĺž Dunaja a na dolných tokoch riek Ipeľ, Hron, Žitava. Zakladali mestá (oppidá) v Bratislave, Plaveckom podhradí, Devíne.Keltov v 2. a 1. storočí pred Kr. vytláčali germánske kmene Markomanov a Kvádov, osídlenia boli na strednom Považí a Pomoraví. Neskôr obývali územie Slovenska germánski Svébovia. Z juhovýchodu prenikali na územie Slovenska Dákovia a z juhu Rimania. V 4. storočí sa na Slovensku oslabil vplyv Ríma a nastalo tzv. ,,sťahovanie národov“. Najsilnejšie boli nájazdy turkotatárskych Hunov s vodcom Atilom stali v Podunajsku dominujúcim etnikom až do polovice 5. storočia. Koncom 5. storočia prichádzajú na naše územie Slovania. V 2. polovici 6. stor. museli odolávať nájazdom kočovných kmeňov Avarov. Ich sídlami boli opevnené hradiská. Osídlenie bolo pomerne husté najmä v oblasti Záhorskej, Podunajskej a Východoslovenskej nížiny. Od roku 896 sa hromadne do Dunajskej kotliny sťahovali z východu starí Maďari, ktorí osídľovali najjužnejšie časti dnešného Slovenska. V 11. a 12. storočí prebiehala slabšia kolonizácia, pri ktorej prenikali roľníci do karpatských kotlín, dolín a niektorých pohorí. V roku 1241 vnikli na územie Uhorska mongolské kmene Tatárov a vyplienili zaľudnené juhozápadné Slovensko, Pohronie i nížinaté územie východného Slovenska. Po tatárskom vpáde boli niektoré slabo zaľudnené územia osídľované aj zemianskou kolonizáciou.
Veľká kolonizácia prebiehala na území Slovenska v 13. a 14. storočí – Nemecká kolonizácia - Usadzovali sa aj na vidieku. Už v 13. a 14. storočí vytvorili niekoľko nemeckých enkláv, najmä na Spiši, v okolí Banskej Štiavnice, na hornej Nitre a južnom úpätí Malých Karpát.
Doosídľovanie horských oblastí severného a stredného Slovenska pastierskym obyvateľstvom v 14. až 15. storočí - Valaská kolonizácia. Prvé skupiny pastierskeho obyvateľstva rumunskej a rusínskej národnosti sa objavili vo východoslovenských stoliciach v 14. storočí. V priebehu nasledujúcich storočí, pri jej postupe na západ, do Gemera, horného Pohronia, Liptova, Oravy a Trenčianskej župy sa jej nositeľom stáva už domáce slovenské, prípadne aj poľské a rusínske obyvateľstvo zo susedných oblastí.
Doosídľovanie odľahlých a ťažko dostupných podhorských a horských oblastí Slovenska domácim obyvateľstvom v 16. až 19. storočí - Kopaničiarska kolonizácia - podnietila populačný vzrast obyvateľstva. Tieto sa stali základom trvalých kopaničiarskych sídiel alebo sa konštituovali na samostatné obce. Kopaničiarske osídlenie na Slovensku malo 166 obcí s celkovou rozlohou 4640 km2, na ktorej existovalo okolo 2900 kopaničiarskych sídiel.
Pri mapovaní sa rozlišovalo šesť tried využitia krajiny, kde okrem lesov, vrchovísk a slatinísk, a poľnohospodársky neproduktívnej pôdy boli aj lúky a pasienky, orná pôda a záhrady. V minulosti boli dôležité katastrálne mapy, obsahovali hranice pozemkov, čísla parciel s označením vlastníka, druhu pozemku a využitia. Ďalší zdroj využitia krajiny predstavujú topografické mapy (vojenské), letecké a satelitné snímky. Mazúr vyčlenil 4 základné triedy: neosídlenú krajinu sekundárnych lesov, krajinu kultúrnych lesostepí s vidieckou sídelnou štruktúrou, krajinu kultúrnych stepí s vidiecko-prechodnou sídelnou štruktúrou a industrializovanú krajinu s mestskou sídelnou štruktúrou. Súčasné výskumné aktivity sú spojené s aplikáciou leteckých a satelitných snímkov v kombinácii s výsledkami terénneho výskumu a rôznych druhov máp ako aj štatistických dát na celoslovenskej úrovni.
Analýzy potvrdzujú nerovnomernosť osídlenia, vysokú prevahu malých obcí a nízke priemerné veľkosti obcí z hľadiska počtu obyvateľov potvrdzujú, že stav je nutné riešiť. Najviac malých obcí sa nachádza v periférnych oblastiach Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja.
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva: 48,6 % v roku 2001, ženy sa podieľajú na celkovej zamestnanosti menej ako polovicou, najviac zamestnaných v priemysle: 25,7%,poľnohospodárstvo 5% (https://referaty.aktuality.sk/obyvatelstvo-a-sidla-slovenska/referat-18079)